Od určitého momentu v mojom živote sa proste stalo (tzn. Freudiáni presne vedia, prečo), že väčšina mojich spoločenských kontaktov sú ženy. Cítim sa v ich prítomnosti lepšie a uvoľnenejšie, málokedy sa to zvrtne na porovnávanie kvality života a tak nejak častejšie nachádzame spoločné témy. Párkrát som povedal, že ja som ten archetypálny gay kamarát, akurát teda nie som gay. Dokonca som dostal od ženy najvyšší kompliment, aký je. “Matej, ty si neškodný.” Ale nechcem sa vychvaľovať. Ako tento wannabe-gay muž mám prístup k jednému z najšťavnatejších dátových tokov: príhody žien z rande, zo začínajúcich, ale aj končiacich vzťahov. A ja som zvukový typ. Preto dostávam audio verziu Wikipedie patriarchátu, ktorá je dodnes živou a dôležitou zložkou mojich vedomostí o tom, aká je spoločenská situácia a ako veľmi ju ignorujú členovia golfového klubu s názvom “priemerní cis muži”.
Napokon, nič v človeku neaktivuje feministické postoje, ako počúvanie príbehov žien. Za môj krátky čas zaskakovania za rom-com homosexuálov som počul o mnohom: ako videohry zničili vzťah, o alkoholizme, sexuálnom násilí, nesexuálnom násilí, o nátlaku na to, aby mala žena dieťa, pochybných rande, vymyslených diagnózach, žiarlivosti na vibrátor (hlavne, že sa chváliš, že termostat vieš ovládať hodinkami, ale zrazu máš problém byť technologicky zdatný, ty vydusený švonec), excelovských tabuľkách na prepočítavanie nákladov až do výšky lístkov na MHD…
To vo mne, prirodzene, vyvoláva veľa súcitu a aj preto podporujem feminizmus. Ale nie elitársky kinder-feminizmus, čo uctieva Beyoncé, ale taký ten univerzálny feminizmus všade a naozaj pre všetkých. Feminizmus ako nástroj na odhalenie tichých mocenských štruktúr, ktoré znevýhodňujú ženy, ale aj iných ľudí. VRÁTANE mužov. Feminizmus je veľmi pro-mužský, k čomu ste sa možno nedočítali. Ale o tom až o chvíľku.
Moment, už počujem hlasy mužov a ich jemne durové “O čo sa ti jedná?”. Logicky sa musím najprv pýtať - je to tak aj z opačnej strany? Čo robia mužom ich partnerky alebo ženy, s ktorými randia? A viete čo, zoznam položiek z môjho prieskumu nie je bohvieako dlhý. O štatistickú inferenciu sa nepokúšam, ale viem v podstate len o jednej krádeži ponožiek a jednom falošnom obvinení z násilia. Ou, a ja som si raz kvôli vtedajšej partnerke depiloval chrbát, ale zasa… to bolo trochu aj z lásky.
Samozrejme, týmto všetkým nechcem povedať, že ma to robí lepším partnerom, alebo čo. Volajte ma soyboy, čo je stále moja obľúbená pseudo-urážka… ale aspoň viem presne, kde mám slabiny a mám edukovaný tip, čo si asi rozprávajú moje ex o mne. Ich demokratický konsenzus by som tipol na niečo v duchu “síce chrápal, ale aspoň to nebol TOTÁLNY kokot, len emocionálne nedostupný depkár”. S tým viem žiť. Nie som geroj, ale aspoň nejaké dáta som zozbieral.
Týmto sa dostávam k mojej základnej lamentácii… Sú vzťahové schopnosti súčasných mužov naozaj TAKÉ zlé? Je latka naozaj tak nízko? A ak áno, môžu si za to muži sami tým, ako sa obliekajú? Vzhľadom na to, akou populárnou “ikonou” mužskosti je nejaký plešivejúci násilník a obchodník s ľuďmi, usúdil by som, že áno, áno a áno. A práve tu je niekde problém s celou mužskou identitou - tá “toxická maskulinita” (tzn. symbolické násilie, udržiavanie rodových stereotypov a pod.) je hlavne zastaralá a nechceme sa jej pustiť. Totižto, spoločnosť sa vyvíja, dúfajme, že smerom k väčšej slobode. No a ak ste si náhodou nevšimli, ženy sú súčasťou spoločnosti. Takže aj ženy sa vyvíjajú. Vedeli ste to? Ešte máte dekel? Fajne. Tak na kerú mariju sedembolestnú turbo GTX sa majú muži snažiť “byť mužom” podľa starých vzorcov v novej dobe? Však to je logická blbosť. “Ale doteraz to fungovalo!”... hovoria si tradične zmýšľajúci muži. Nuž, hovorila si to aj poľská kavaléria v roku 1939, keď spoza vŕšku nezbedne vykukli nemecké tanky. V spoločenskom vývoji príde moment, kedy to staré už jednoducho nie je dosť dobré.
A v tom je čaro feminizmu - ten veľmi priamo identifikuje tieto zastaralé a zbytočné vzorce správania, ktoré často berieme ako normálne. A to platí pre všetkých. Nebolo by to predsa len trochu fajn, keby sa aj taký muž mohol rozhodnúť, aký chce byť a hlavne, keby vedel, čo všetko naozaj už nemusí robiť? Že napríklad môže zájsť do fitka aj na muzikál, ak chce. Že si môže objednať Sex on the beach, aj keď má bradu. A hlavne, že pre tvoje okolie je omnoho, OMNOHO lepšie byť “neškodný”, než byť “chlap”. A ak sa má dobre tvoje okolie, máš sa dobre aj ty. Legenda dokonca hovorí, že si raz za čas možno niekto vezme aj tvoj penis do úst, lebo sa v tvojej prítomnosti cíti dobre.
Idea, byť citlivejší voči svojmu ženskému aj inému okoliu neznie veľmi radikálne, ale napriek tomu s ňou majú mnohí problém. Preto skúšam ísť príkladom, aj keď som malý nezhubný nádorík ľudstva. Viem, že nie každý má možnosť počúvať príbehy žien zo svojho okolia, aby sa empaticky dovzdelal o tom, ako to majú iní ľudia. Preto si myslím, že potrebujeme hnutie, niečo ako “Muži Proti Patriarchátu” alebo “Klub Spoločensky Ohľaduplnej Mužnosti“, alebo možno niečo metaforické, niečo ako “Združenie Vaječný Koňačik”. Proste úplný opak golfového klubu. Ja by som do toho išiel a viete čo? Som pripravený debatovať s mužmi, čo sa cítia stratený.. Napokon, po rokoch rozhovorov so ženami si hovorím, že možno aj ja som pripravený na sklamanie. A touto cestou asi musím začať hľadať aj gay kamarátov, lebo sám to nedám.
Share this post