Opäť vás pozdravujem spod dusivej prikrývky mentálneho zdravia vo vyhriatom bratislavskom byte pod strechou. Sme na začiatku leta a všetkého, čo s tým súvisí - zmrzlina, dlhé večery, komáre, kolabujúci seniori, deti zatvorené v autách, Para a Billy Barman na každom festivale pruhovaných tričiek, ilúzií a slamených klobúkov, adhezívny letný sex a veľa romantiky v časoch klimatického vyhynutia. Ani sa nedivím, že všetci tak milujú leto. Ten romantický impulz je obzvlášť silný - v mojom okolí sa jeden pár zasnúbil a mám pocit, že všetci okolo mňa niekoho hľadajú, ponárajúc sa do nejakého špeciálneho prázdninového “dating poolu” (resp. skôr kaluže, ak sú príbehy, čo počúvam o Tinder rande pravdivé). Jednoducho, je leto, všetko sa na seba lepí. Čo je pre normíkov peknučké a ňuňu. Medzitým, ja si tak sedím doma a premýšľam, prečo mám emocionálnu kapacitu manuálu z IKEA.
Bludišťáka získavajú všetci, čo blond tónom povedali “tak asi kvôli depresii, nie”? Áno, aj. Za roky môjho života bola úspešnosť mojej prejavenej emocionálnej náklonnosti na úrovni slovenskej kvality čerpania eurofondov. Aj preto je dnes zo mňa namiesto solárnej elektrárne alebo štvorprúdovky iba emocionálna smerácka hacienda v poli. Možno luxusná, ale nie je pre verejnosť. Otváram brány iba pre svojich ľudí.
To neznamená, že by som nebol schopný plniť svoj účel a nemať rád, či dokonca ľúbiť. Akurát prejavovať náklonnosť, keď máte psychické problémy je hazard na vysokej úrovni. Ak to aj občas vyjde, tie momenty, keď sa cítite ako totálny multidimenzionálny chuj značne prevyšujú. A ak sa mi aj podarilo sa s niekým emocionálne previazať, väčšinou zo mňa vyprchala schopnosť to ukázať. Emócie tam sú, ale neviem na ich základe konať, lebo mám dlhý zoznam projektov, ktoré o tieto dotácie neúspešne žiadali. To nemôže nikoho príčetného dlho baviť, ľúbiť žijúcu kôpku európskej byrokracie s penisom. Preto prejavujem náklonnosť väčšinou z diaľky a v utlmenej forme - lebo už len to, že sa tam niekde pri druhom človeku/ďalších ľuďoch vznášam je celkom úspech. Starám sa, uvarím, podporím, zbožňujem, ale vyzerám pri tom … takto.
Ak teda so mnou niekto prežije letný románik, tak ten románik napísal Dostojevský. A myslím, že mnohí ľudia s psychickými problémami to majú podobné - buď sú odťažití a bojácni, alebo idú do rizika a sú nepredvídateľne emoční. Niekedy mám pocit, že dosiahnuť zdravý stred si v tomto prípade vyžaduje takmer nadľudské množstvo energie. Jednoducho, ľúbiť cvoka, to nie je švédska polička s prehlasovaným “O”, ktorú poskladáš sám za hodinku bez použitia vŕtačky.
Hoci možno tento text vyznieval sebaľútostivo, trošku ako taká slaná textová masturbácia, V skutočnosti mám optimistický záver. Totižto, som presvedčený, že romantická láska je iba divný vanilkový fetiš, nad ktorým nadržane funí celá naša kultúra. A som rád, že mne sa vyhol, lebo sú dôležitejšie veci. Totižto, celá tá idea, ktorá je v každom filme, knihe a vzťahu je tá, že medziľudská láska je nejaký ultimátny cieľ. Dokonale postavená a utiahnutá rohová skriňa ČÖTIJEBBÄN. No, nie je, resp. určite nie pre všetkých. Koexistencia, rešpekt, podpora, veci, ktorých som schopný (pokiaľ nehrá Hex) - sú v mojich očiach skutočným pilierom spoločnosti, sú cenné a udržiavajú nás nažive a v pohode. S ľudskými právami a pocitom komunity sa neožením, ale stoja za to. Ako povedal Konfúcius, radšej byť single v utópii, ako zosobášený v Maďarsku.
Psychické (ne)zdravie nás mnohých núti kontrolovať emócie a narábať s nimi extrémne opatrne. Mnohí tak ideme proti predstave, ktorú tak rada propaguje masová kultúra - že sme… počkajte, grcnem si do rohu… anjeli s jedným krídlom, ktorí hľadajú svoju polovičku, aby mohli lietať. Hej, lietať, hlavne bez oznámenia a rovno ponad miliardovú protilietadlovú obranu, financovanú súkromnou zbrojárskou lobby. Nie sme anjeli, vy úchylní fetišisti. Akože, neodsudzujem, ale nájdite si izbu alebo dačo. Všetci sme ľudia. Komplikovaní, nepredvídateľní, čo sa nepoznáme alebo nechceme poznať a ako takí môžeme robiť iba naše maximum - a ako ľudia máme rozhodne na viac, než na to, kúpiť si s niekým nehnuteľnosť a usmievať sa cez chronické diagnózy až do smrti.
Takže pekné leto, užívajte si, lepte sa na seba, ale nezabúdajte na základné heslo skladania príjemného života - bez romantiky to ide, bez imbusového kľúča nie.
Share this post